Estetika
Estetika
Estetika je v širšom zmysle teória o prírodnej a zároveň umeleckej kráse, o jej podstate, zákonoch a pôsobení na človeka. V užšom zmysle je to teória umenia.
Estetikou sa dnes zaoberajú jednotlivé vedy umení, napr. dejiny umenia, literárna veda, hudobná veda, filmová teória a podobne.
Estetika pochádza z gréckeho pojmu aisthetikos - vnímavosť a cit pre krásu.
Estetické úvahy sprevádzali filozofiu už od jej samotných počiatkov, avšak estetiku ako samostatnú disciplínu vymedzil až v roku 1750 Alexander Gottlieb Baumgarten (nemecký filozof).
Kategórie estetiky:
- krásna
- škaredá
- komická
- tragická
- vznešená
Predstavitelia:
- Z minulosti: Aristoteles, Demokritos, Denis Diderot, Georg Wilhelm Friedrich Hegel, Immanuel Kant, Platón
- Zo súčasnosti: Wolfgang Welsh
Ak sa v estetických a umeleckých hodnotách zdôrazňuje poznávacia funkcia, považuje sa estetika za filozofiu zmyslového poznania.
Ak sa za predmet estetiky považuje len umenie, vymedzuje sa ako filozofia umenia alebo ako všeobecná teória umenia.
Ak sa za jej predmet považuje len krásno, vymedzuje sa ako filozofia krásna.
Estetika analyzuje:
- estetickú funkciu predmetov, estetické hodnoty, estetickú kultúru, estetické názory, estetické normy, estetické ideály, historické a kultúrne podmienky vzniku estetických vzťahov
Gýč je odvodený umelecký prejav súčasnosti a minulosti bez pravých umeleckých hodnôt. Podmienkou vzniku gýča je preberanie postupov a myšlienok, ktoré samé o sebe síce majú zmysel, ale zlepené dohromady dielu nedodávajú žiadnu pridanú hodnotu. Od druhej polovice 19. storočia sa za gýč označujú nevkusné diela a predmety v oblasti výtvarného umenia (aj ostatných druhov umení).